Táto časť vysvetľuje, ako študovať, aby ste efektívne dosiahli svoje ciele.
Táto téma sa týka aj načasovania preskúmania.
Overte si to v predchádzajúcom článku.
Príliš veľa štúdia nie je efektívne pre dlhodobé učenie.
Nie, ak ju hneď skontrolujete.
Intenzívne učenie je metóda štúdia, ktorá zahŕňa okamžité zopakovanie toho, čo ste sa naučili.
Ak máte zajtra test na niečo, čo ste sa dnes naučili, bude to fungovať veľmi dobre.
Ak je teda pred testom ešte čas, ako by ste si ho mali skontrolovať?
Čo mám robiť, ak mám na preskúmanie veľmi veľkú oblasť, napríklad prijímacie skúšky?
Nie je možné skontrolovať celý rozsah testu tesne pred testom, preto si musíte pripraviť plán kontroly.
Aký je najlepší spôsob plánovania efektívneho preskúmania?
Tu je psychologický experiment, ktorý sa zaoberá týmto problémom.
V roku 2008 ju vydala výskumná skupina v Spojených štátoch.
Cepeda, N. J., Vul, E., Rohrer, D., Wixted, J. T. & Pashler, H. P. (2008) Spacing effects in learning: A temporal ridgeline of optimal retention
Účastníci experimentu sa najprv naučili zapamätať si históriu a iné informácie a potom si ich po určitom čase zopakovali.
Interval medzi učením a preskúšaním sa nazýva „Interval 1“.
Po dlhšom čase sme im dali test, aby sme zistili, ako dobre si zapamätali odpovede na otázky.
Interval medzi kontrolou a testom sa nazýva „Interval 2“.
Aký je najlepší výsledok testu, keď sú interval 1 a interval 2 rovnaké?
Pri pohľade na výsledky môžeme v prvom rade vidieť, že bez ohľadu na dĺžku intervalu 2 je účinok preskúšania najmenší, ak je interval 1 0 dní, t. j. intenzívne učenie, pri ktorom sa učenie a preskúšanie vykonáva priebežne.
Najdôležitejším aspektom výsledkov je, že výsledky testov sa zlepšujú s predlžujúcim sa intervalom 1 a po určitom čase sa postupne znižujú.
Pri intervale 2 5 dní je táto tendencia zjavnejšia.
Preskúmanie po určitom vhodnom časovom intervale sa nazýva „distribuované učenie.
Odborný termín pre zlepšenie výsledkov v testoch pri tejto metóde učenia sa nazýva efekt variancie.
Výskum najlepšieho času na vykonanie revízie
Experimentálne metódy
Účastníci experimentu si mali zapamätať historické fakty (spolu 32 otázok).
Po nejakom čase som si materiál prezrel.
Čas medzi učením a preskúšaním sa nazýval „interval 1“ a pohyboval sa od 0 do 105 dní.
V recenzii sme skúmali presne ten istý problém.
Po nejakom čase po preskúšaní sa uskutočnil test, aby sa zistilo, koľko som si toho zapamätal.
Čas medzi preskúmaním a testom sa nazýval „Interval 2“ a bol stanovený na 7 dní a 35 dní.
Na experimente sa prostredníctvom internetu zúčastnilo celkovo 1 354 ľudí z rôznych krajín.
Účastníci boli rozdelení do skupín podľa dĺžky intervalu 1 a intervalu 2.
experimentálne výsledky
Na vodorovnej osi je interval 1, t. j. počet dní do začatia kontroly.
Zvislou osou sú výsledky testov.
Graf zobrazuje výsledky skupiny s intervalom 2 (počet dní medzi preskúšaním a testom) 7 dní a skupiny s intervalom 2 35 dní.
Keď do testu zostávalo 7 dní, žiaci dosiahli lepšie výsledky, ak si test prezreli v priebehu niekoľkých dní, a keď do testu zostávalo 35 dní, žiaci dosiahli lepšie výsledky, ak si test prezreli o 10 dní neskôr.
Keď bol interval 1 „0 dní“, t. j. intenzívne učenie s okamžitou kontrolou po učení, bol najmenej účinný.
1:5 zákon
Kedy je najlepší čas na testovanie (interval 1), aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky?
Odpoveďou je, že interval 1 a interval 2, v ktorých sa dosahujú dobré výsledky, spolu súvisia.
Inými slovami, ak sa zmení interval medzi preskúmaním a testom (interval 2), zmení sa aj interval medzi štúdiou a preskúmaním (interval 1).
Z výsledného grafu vidíme, že pomer intervalu 1 k intervalu 2 by mal byť približne 1:5.
Z výsledného grafu možno vyčítať ešte jednu dôležitú vec.
To znamená, že aj keď premeškáte najvhodnejší čas na preskúmanie, prínosy preskúmania môžu byť obrovské.
Ak sa test koná 35 dní po preskúšaní, potom je najefektívnejšie preskúšanie približne 10 dní po učení.
Avšak aj keď ju skontrolujete o 20 dní neskôr, stále môžete získať pomerne vysoké skóre.
Ide o tzv. efekt rozptylu.
Jediné, o čo sa musíte starať, je, kedy si ho najprv skontrolovať.
Ak mám pred skúškou viacero príležitostí na kontrolu, kedy by som tak mal urobiť?
V minulosti sa predpokladalo, že kontrola je účinnejšia, ak sa vykonáva v postupných intervaloch, a nie rovnomerne.
Môj inštinkt mi totiž hovoril, že by som mal často kontrolovať, keď moje porozumenie a pamäť na obsah boli nejasné, a keď sa moje porozumenie obsahu zlepšilo, mal by som kontrolovanie rozložiť.
Experiment uskutočnený v roku 2007 však ukázal, že zaužívaná predstava, že „metóda postupného hodnotenia, ktorá predlžuje interval medzi hodnoteniami, je dobrá“, nie je nevyhnutne správna.
Pozrite sa na výsledky nasledujúcej štúdie.
Karpicke, J. D. & Roediger III, H. L. (2007) Expanding retrieval practice promotes short-term retention, but equally spaced retrieval enhances long-term retention.
V tejto štúdii sa porovnáva, či je lepšie predlžovať interval medzi kontrolami postupne alebo rovnomerne.
Ide o to, že som zmenil interval medzi poslednou kontrolou (=kvíz 3) a záverečným testom.
Ak bol čas do záverečného testu krátky (10 minút), „metóda postupného zvyšovania intervalu“ bola účinnejšia.
Keď sa však o dva dni neskôr konal záverečný test, zistilo sa, že „metóda rovnomerného opakovania“ bola účinnejšia, t. j. žiaci dokázali v záverečnom teste získať vyššie skóre.
„Záverom je, že si budete pamätať dlhšie, ak budete kontrolovať v rovnomerných intervaloch, ako keď budete intervaly postupne zvyšovať.
Prečo je lepšie preskúmavať rovnomerne?
Načasovanie prvého preskúmania bolo v skutočnosti kľúčové.
Pri pohľade na čas medzi učením a prvým preskúšaním (kvíz 1) je metóda „rovnomerného preskúšania“ dlhšia ako metóda „postupného preskúšania“.
Intenzívne štúdium, pri ktorom sa študenti učia hneď po naučení, môže byť účinné pri poslednom teste, ale nie pri testoch, ktoré sú oveľa ďalej v budúcnosti, napríklad pri prijímacích skúškach alebo certifikačných skúškach.
„Metóda postupných intervalov“ mala tento intenzívny učebný efekt, ktorý sa oslabil, keď sa predĺžil čas pred záverečným testom.
Výskum optimálnych intervalov revízie
Experimentálne metódy
Účastníci experimentu sa naučili zapamätať si slová.
Potom sa v určitých intervaloch konali tri kontrolné kvízy.
Záverečný test bol zadaný desať minút po treťom kvíze alebo o dva dni neskôr.
Intervaly kontroly boli nastavené na 1-5-9 (postupne sa zvyšujúce) alebo 3-3-3 (rovnomerne rozložené).
Čísla predstavujú počet dní.
experimentálne výsledky
V prípade, že medzi posledným preskúšaním (kvíz 3) a záverečným testom boli dva dni, výsledné skóre testu bolo vyššie pri metóde „rovnomerné preskúšanie“ (5-5-5) ako pri metóde „predĺženie intervalu medzi preskúšaniami“ (1-5-9).
Čo potrebujete vedieť, aby ste mohli efektívne študovať
- Decentralizované učenie“ je najefektívnejší spôsob, ako po čase preskúšať.
- Najlepší pomer medzi „prvou štúdiou a prvým preskúmaním“ a „prvým preskúmaním a testom“ je 1:5.
- Druhá a ďalšie kontroly by sa mali vykonávať rovnomerne až do testu.
