Táto časť vysvetľuje, ako študovať, aby ste efektívne dosiahli svoje ciele.
Predtým sme predstavili načasovanie preskúmania a metódu učenia pomocou efektu rozptylu.
- Ako často musím kontrolovať, aby som si efektívne zapamätal?
- Koľko času by som si mal vyhradiť na zopakovanie učiva od momentu, keď som sa ho prvýkrát naučil, aby som si ho efektívnejšie zapamätal?
- Ako používať pamäťové karty na efektívne zapamätanie
Doteraz sme vysvetlili, aké efektívne je distribuované učenie v porovnaní s centralizovaným učením.
V tomto článku vám však ukážem prípad, keď sa môžete učiť efektívnejšie prostredníctvom intenzívneho štúdia.
Ak sa chcete naučiť obsah, ktorému dobre nerozumiete, najprv sa intenzívne učte!
Na rozdiel od doteraz odporúčaného „rozptýleného učenia“ sa metóda overovania bezprostredne po učení nazýva „intenzívne učenie“.
V skutočnosti existujú prípady, keď môže byť cielené učenie sa riadne užitočné.
Vtedy máte pocit, že ešte stále úplne nerozumiete alebo si dobre nepamätáte, čo ste študovali.
V takýchto prípadoch by ste mali vykonať kontrolu ihneď po naučení sa.
Samozrejme, aj keď sa budete intenzívne učiť a správne pochopíte látku, ak do skúšky nič neurobíte, všetko zabudnete.
Preto je prirodzene potrebná kontrola prostredníctvom distribuovaného učenia.
Ak to zhrnieme, je lepšie venovať sa intenzívnemu učeniu obsahu, o ktorom máte pocit, že mu dobre nerozumiete, a potom sa venovať distribuovanému učeniu obsahu, ktorému už dobre rozumiete alebo ste ho už intenzívne prebrali.
Na aký obsah sa však treba zamerať a aký obsah treba šíriť?
Kto o tom rozhodne?
Môžem sa rozhodnúť na základe vlastnej intuície?
Tu je experiment, ktorý sa zaoberá týmito otázkami.
Son, L.K. (2010) Metacognitive control and the spacing effect.
Účastníci experimentu (vysokoškolskí študenti) sa učili zapamätať si hláskovanie ťažkých slov.
Potom som si pri každom slove vybral, či sa naň chcem sústrediť (skontrolovať ho okamžite) alebo ho rozložiť (skontrolovať ho po nejakom čase).
V tomto experimente som však mohol preskúmať jednu skupinu slov spôsobom, ktorý som si zvolil, ale inú skupinu slov som musel preskúmať iným spôsobom, ako som si zvolil.
Môžem sa sám rozhodnúť, ktorý obsah budem šíriť?
Experimentálne metódy
Účastníci experimentu (31 vysokoškolských študentov) mali za úlohu naučiť sa zapamätať si ťažké slovo (60 slov).
Po naučení sa každého slova si študenti zvolili, či sa bude preberať intenzívnym učením alebo rozptýleným učením.
Pri sústredenom štúdiu si slovo prezrite ihneď, pri rozšírenom štúdiu ho presuňte na koniec zoznamu.
V tomto experimente boli 2\3 slová preskúmané spôsobom, ktorý si účastníci želali, ale pri zvyšných 1\3 slovách sa ich želania ignorovali a boli nútení použiť opačný spôsob, ako si vybrali.
Podobný experiment sa uskutočnil so žiakmi základnej školy (42 žiakov).
experimentálne výsledky
V prípade intenzívneho učenia nebol rozdiel vo výsledkoch medzi vlastným výberom a núteným výberom.
V prípade distribuovaného učenia sa však výsledky testov zlepšili len vtedy, keď sa študenti rozhodovali sami.
Inými slovami, ak si myslíte: „Ešte tomu nerozumiem, tak by som to mal študovať intenzívne,“ efekt distribuovaného učenia sa neprejaví a efekt distribuovaného učenia sa prejaví až vtedy, keď si budete myslieť: „Mal by som tento obsah študovať intenzívne namiesto intenzívneho.
Čomu nerozumiete, viete najlepšie vy.
Výsledky experimentu ukázali, že keď si študenti sami zvolili metódy kontroly, účinky distribuovaného učenia boli dobre viditeľné a výsledky testov boli lepšie.
Keď som však použil metódu hodnotenia, ktorá bola opačná, ako som zamýšľal, účinok distribuovaného učenia sa úplne vytratil.
Výsledky ukázali, že je lepšie vybrať si, čo a ako preskúmať.
Rovnaké výsledky sa dosiahli, keď sa experimentu zúčastnili deti 3. až 5. ročníka.
„Termín „metakognícia“ sa používa na opis nášho chápania seba samého, napríklad: „Čo viem a do akej miery to viem?
Vo vyšších ročníkoch základnej školy je metakognícia už dobre zavedená.
Dôverujte vlastnej metakognícii a vypracujte plán kontroly.
Na záver mi dovoľte vysvetliť, prečo je distribuované učenie také efektívne.
Predpokladajme, že ste si zapamätali nejakú vec A.
Možno si myslíte, že obsah A sa vám uloží do mozgu v okamihu, keď sa ho naučíte, ale prekvapivo to tak nie je.
Bez ohľadu na to, o čo ide, či už ide o štúdium, športové zručnosti alebo každodenný život, mozog potrebuje čas, aby si zapamätal.
Preto opakovanie opakovania A bezprostredne po zapamätaní si A neznamená, že sme si ho zapamätali dobre.
Namiesto toho je efektívnejšie zopakovať si A, keď váš mozog pracuje „tajne“, aby si dobre zapamätal A, t. j. niekoľko dní po tom, čo ste sa naučili A.
Preskúmanie totiž pomôže mozgu pracovať tajne, čo vedie k pevnejšej pamäti.
Čo potrebujete vedieť, aby ste mohli efektívne študovať
- Základným princípom je distribuované učenie. Niekedy je však potrebné použiť distribuované učenie aj intenzívne učenie.
- Ak mu dobre nerozumiete, účinné je intenzívne štúdium s okamžitou kontrolou.
- Najpresnejší spôsob, ako zistiť, ako ho používať, je urobiť to sami.
